Bývalý generálny tajomník NATO (v rokoch 2009 – 2014) tiež vyhlásil, že vojna by mala protivníka oslabiť a ukázať, kto má silnejšie nervy. Podľa Rasmussena taktika Moskvy spočíva v snahe narušiť „transatlantickú jednotu“, najmä pokiaľ ide o politiku sankcií: „Pred pár týždňami som sa začal báť, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol byť úspešný. Ak sa tak stane, čakajú nás tragické následky,“ preľakol sa Rasmussen.
Rasmusssen si myslí, že Európa namiesto oslabovania účinnosti sankcií ich musí zosilňovať: „Európa a USA majú vo východnej Európe spoločné ciele – dosiahnutie bezpečnosti a normalizáciu vzťahov s Ruskom. Tieto ciele nemožno obetovať komerčným záujmom,“ napísal bývalý šéf NATO.
Len pred pár dňami splnomocnenec nemeckej vlády pre spoluprácu s Ruskom Gernot Erler vyhlásil, že plánované americké sankcie môžu spôsobiť škody, a to aj pokiaľ ide o zásobovanie Európy energiami. Brusel dokonca siahol k nevídanému, ale zrejme len propagandistickému kroku – pohrozil Washingtonu odvetnými opatreniami.
Belgický politológ a riaditeľ Geopolitického výskumného centra „Euro-Rus“ Kris Roman neverí v zrušenie protiruských sankcií: „Polovica belgických hrušiek sa vyvážala do Ruska. Dnes naši poľnohospodári takmer plačú, pretože sú v bankrote. Ale my nesmieme byť naivní: sankcie budú zachované veľmi dlho. Európsky parlament nebude rušiť sankcie, pretože EÚ – to je ekonomická ruka NATO, a NATO – to je vojenská ruka Wall Streetu. Neverím, že politické strany môžu niečo zmeniť. Potrebujeme ľudovú diplomaciu. My sami musíme robiť všetko, čo môžeme.“
Vladimír Mohorita