Londýn 25. júna AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Tim Ireland)

Už viac ako 1,1 milióna podpisov sa k dnešnému dňu nazbieralo pod online petíciou vyzývajúcou vládu, aby usporiadala druhé referendum o členstve Británie v Európskej únii

Webová stránka dolnej komory britského parlamentu, na ktorej je možné sa do online petície zapísať, pod ťarchou obrovského záujmu padala a bola dočasne neprístupná. Hovorkyňa Dolnej snemovne priznala, že stránka spadla v dôsledku “mimoriadne vysokého množstva simultánnych užívateľov jedinej petície, oveľa vyššieho ako pri akejkoľvek inej príležitosti”, citoval ju denník Guardian.

Petícia konštatuje, že vláda by “mala uplatniť pravidlo, že ak o zotrvaní či odchode (z EÚ) rozhodne menej ako 60 percent hlasujúcich, alebo ak účasť bude nižšia ako 75-percentná, uskutoční sa ďalšie referendum.

Za vystúpenie Británie z EÚ bola väčšina 52 percent hlasujúcich a účasť voličov dosiahla 72 percent z 46,5 milióna oprávnených voličov.

Vedúci kampaní pred štvrtkovým referendom, vrátane premiéra Davida Camerona, ktorý v piatok ohlásil svoju demisiu, však vopred uvarovali, že druhé referendum nebude možné.

Vyše 100.000 ľudí podpísalo inú petíciu, v ktorej vyzývajú starostu Londýna Sadiqa Khana, aby vyhlásil mesto za nezávislé od Británie a požiadal o jeho pripojenie k EÚ.

“Londýn je medzinárodné mesto a my chceme zostať v srdci Európy,” konštatuje sa v petícii na change.org, ktorú inicioval londýnsky žurnalista James O’Malley.

“Priznajme si to – zvyšok krajiny nesúhlasí. Preto radšej ako pasívne-agresívne hlasovať proti sebe pri každých voľbách, rozveďme sa oficiálne a dajme sa dokopy s našimi priateľmi na kontinente. Táto petícia vyzýva starostu Sádiqa Khana, aby vyhlásil nezávislosť Londýna a požiadal o pristúpenie k EÚ – vrátane členstva v schengenskej zóne (o eure si ešte pohovoríme…).”

Hlasovanie v referende ukázalo priepastné rozdiely medzi regiónmi. Väčšina voličov v strednom a severnom Anglicku hlasovala za odchod z EÚ, zatiaľ čo v Londýne a Škótsku bola väčšina za zotrvanie v únii.

Rozhodnutie Britov v referende opustiť Európsku úniu (EÚ), ktoré prekvapilo aj investorov na nemeckej akciovej burze vo Frankfurte nad Mohanom, bude zrejme hlavným faktorom pokračujúceho chaosu na nej aj v nasledujúcom týždni. Konštatuje to agentúra DPA. K náhlej zmene na nej došlo v piatok (24.6.) po zverejnení výsledkov britského referenda.

Experti sa zhodujú, že istý čas potrvá, kým burzy strávia šok vyvolaný výsledkom hlasovania o brexite.

V piatok hlavný index frankfurtskej akciovej burzy DAX klesol o 6,82 % na 9557,16 bodu. Predtým niekoľko dni kalkulovali burziáni so zotrvaním Veľkej Británie v spoločenstve, DAX výrazne posilňoval, preto klesla jeho hodnota v porovnaní s piatkom (17.6.) len o 0,77 %.

Podľa úvah expertov nemeckej krajinskej banky Helaba potenciál poklesu indexu DAX je na úroveň 8500 až 8000 bodov. Niekde v tomto rozmedzí sa nachádza bod obratu a index začne znovu rásť.

Ako rýchlo sa investori vrátia na burzy, to bude vo veľkej miere závisieť od reakcií centrálnych bánk. Bank of England (BoE), britská centrálna banka, už na konci týždňa oznámila, že prijme všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie stability trhu. Uviedla, že na tento zámer vyčlení miliardy libier.

Aj Európska centrálna banka (ECB) je pripravená konať. Môže sa to prejaviť uvoľnením ďalších miliárd eur pre ekonomiku. Fed, americká centrálna banka, po britskom referende zrejme posunie pripravované zvýšenie svojej základnej úrokovej sadzby hlbšie do budúcnosti.

Súčasne s dôsledkami brexitu sa približujú nové neistoty pre vývoj na burzách. V Španielsku sa uskutočnia v nedeľu (26.6.) opakované parlamentné voľby, lebo decembrové rozhodovanie Španielov viedlo v krajine pre zostavenie vlády k patovej situácii. A lepší výsledok sa neočakáva ani teraz.

Významnou udalosťou nového týždňa bude rokovanie Rady Európy. Jeho hlavným bodom sa stanú dôsledky brexitu a odchod Británie z EÚ. V Spojených štátoch zverejnia v ďalších dňoch podrobné výsledky vývoja americkej ekonomiky v prvom štvrťroku, stav nálady v americkom priemysle a údaje o súkromnej spotrebe.

Na našej strane Atlantiku zrejme upútajú pozornosť správy o situácii v priemysle a spotrebiteľskej dôvere v eurozóne a v Nemecku. Nemecký ústav GfK zverejní správu o spotrebiteľskej nálade a vývoji spotrebiteľských cien v krajine. Okrem toho sa bude konať niekoľko valných zhromaždení akcionárov veľkých koncernov ako Siemensu, Porsche či mediálnej spoločnosti ProSiebenSat 1.

Po britskom “áno” odchodu z Európskej únie vykresľujú ekonómovia pochmúrny obraz budúceho hospodárskeho vývoja najmä samotnej Veľkej Británie. Ako však informuje agentúra DPA, od dôsledkov brexitu nebude uchránené ani Nemecko.

Brexit prinesie podľa ekonómov stupňujúce sa negatívne dôsledky pre hospodárstvo v Európe. Nadácia Bertelsmann konštatovala: „Nastala situácia, v ktorej stráca EÚ a celkom určite členské krajiny, dramaticky najmä Veľká Británia,“ uviedol to v rozhovore pre DPA Andreas Esser, vedúci hospodárskej agendy nadácie.

Ak členovia EÚ zotrvajú na ohlásenom tvrdom kurze proti Britom, črtá sa škoda, ktorá do roku 2030 môže viesť k stratám britskej ekonomiky viac ako 300 miliárd eur. Ak sa bude Británia úplne izolovať v hospodárskych otázkach, nemecká ekonomika bude mať celkové straty okolo 55 miliárd eur.

Nemecký ústav pre hospodársky výskum DIW sa napriek všetkým obavám vyslovil o rozchode jasne: „Neverím, že je v záujme Európanov dať Britom dobrú dohodu“. Tak sa vyjadril prezident ústavu Marcel Fratzscher. „Brexit znamená, budete vyhodení,“ každá ústretovosť by provokovala nepriaznivé následné efekty v krajinách ako Taliansko, Francúzsko a Holandsko, kde by sa mohli presadzovať podobné tendencie ako v Británii.

Brexit sa prejaví na spomalení rastu nemeckého hrubého domáceho produktu v roku 2017 asi o 0,5 percentného bodu.

Americká ratingová agentúra Moody’s očakáva, že v Británii po brexite dôjde ku zníženiu investícií, čo sa prejaví v nižšom hospodárskom raste. Agentúra zmenila výhľad Británie zo stabilného na negatívny, čo signalizuje možné zníženie úverovej dôveryhodnosti krajiny. Ak by k tomu došlo, britská vláda by musela platiť za peniaze požičané na finančných trhoch vyššie úroky.

Aj nadácia Bertelsmann upozorňuje na panujúcu neistotu. Tá sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch prejaví v znížení domácej spotreby a obmedzení hospodárskeho výkonu ostrovov. Ruka v ruke s tým pôjde drahší obchod, budú chýbať investície a dôjde k oslabeniu tempa inovácií. Ekonómovia očakávajú, že do roku 2030 dôjde ku zníženiu hrubého domáceho produktu (HDP) o 14 %. Kalkulujú s týmto časovým horizontom, lebo predpokladajú, že sa obchodnopolitické rozhodnutia prejavia v plnej sile až v tomto čase.

V štúdii nadácie sa uvádza, že britský export do EÚ dosahuje až 50 % jeho celkového ročného výkonu. Ak skončia platnosť súčasné garantované obchodné výhody, ktoré má Británia ako člen EÚ, clá a iné efekty zdražia výmenu tovarov a služieb.

Experti predpokladajú, že v zhoršenej situácii najviac utrpia strojárstvo a automobilový priemysel, ale aj farmaceutický a chemický priemysel.

Pre Britániu je citlivým sektorom finančníctvo. Investori môžu z krajiny odísť. Z toho môžu mať prospech Frankfurt nad Mohanom, Paríž alebo iné finančné centrá. Hovorí sa o tom, že Londýnska City by mohla po brexite časom stratiť vo finančnom sektore 50.000 až 70.000 pracovných miest. Vo Frankfurte a v Madride už došlo k prenájmu kancelárskych priestorov. Na zozname cieľov sťahovania finančných služieb z Londýna stojí na poprednom mieste aj írsky Dublin. Jamie Dimon, šéf americkej veľkobanky JP Morgan, už pred referendom uviedol, že v banke po víťazstve stúpencov brexitu je ohrozených 3000 až 4000 pracovných miest.

AKTUALIZOVANÉ

Už 1,6 milióna Britov podpísalo online petíciu, ktorou vyzývajú na vypísanie nového referenda o členstve Británie v EÚ. Informoval o tom dnes spravodajský server BBC.

Webová stránka dolnej komory britského parlamentu, na ktorej je možné online petíciu podpísať, pod náporom obrovského záujmu padala a bola dočasne neprístupná.

Petícia konštatuje, že vláda by “mala uplatniť pravidlo, že ak o zotrvaní či odchode (z EÚ) rozhodne menej ako 60 percent hlasujúcich, alebo ak účasť bude nižšia ako 75-percentná, uskutoční sa ďalšie referendum”.

Vyše 100.000 ľudí podpísalo inú petíciu, v ktorej vyzývajú starostu Londýna Sadiqa Khana, aby vyhlásil mesto za nezávislé od Británie a požiadal o jeho pripojenie k EÚ.

Každú petíciu, pod ktorú sa podpíše viac ako 100.000 ľudí, poslanci musia prerokovať, čo však nemusí znamenať, že jej iniciátori dosiahnu svoj cieľ. Odborník na voľby v Británii John Curtice dnes podľa agentúry AP upozornil, že za odchod Británie z EÚ v referende hlasovalo 17 miliónov voličov, takže “jeden milión (podpisov) je ako nič”.

Hlasovanie v referende ukázalo priepastné rozdiely medzi regiónmi. Väčšina voličov v strednom a severnom Anglicku hlasovala za odchod z EÚ, zatiaľ čo v Londýne a Škótsku bola väčšina za zotrvanie v únii.

Za vystúpenie Británie z EÚ bolo 52 percent hlasujúcich, za zotrvanie sa vyslovilo 48 percent voličov. Hlasovať prišlo 72 percent z 46,5 milióna oprávnených voličov.