A ako videl protest samotný mimovládny analytik?
“Bol som sa tam pozrieť zblízka, lebo takmer vždy keď to len trocha ide, snažím sa na vlastné oči vidieť vec, ku ktorej si mám urobiť názor. A musím priznať, že som ani veľmi nestihol súcitiť, lebo som tam narazil na nadpriemerne zastúpenú vzorku ľudí, ktorých mi softwer na rozoznanie tvári doma pospájal s desiatkami darebákov z môjho 7 rokov budovaného archívu darebákov, s nich veľká časť má po tele priveľa hákových krížov na to, aby som sa s nimi nejako dokázal stotožniť. A keď som ich tam videl ujúkať s Chmelárom a hrdo sa hlásiť k Vasky-jugendu, musím sa priznať že už som sa nechcel stotožniť s ich požiadavkami.
Učitelia, zdravotníci a ďalší, s ktorých požiadavkami sa stotožniť dokážem, sú jednoducho trochu iná liga a ostentatívne tupých náckov je medzi nimi minimum. Pred Volkswagenom sa však grupuje skutočne reprezentatívna vzorka ľudí, z ktorých väčšia časť by k vyššiemu platu ako bonus, prijala aj ústavné právo vešať ľudí.
Mám problém podporiť ľudí, ktorých na rozdiel od učiteľov a zdravotníkov zo všetkých najviac poteší návšteva Chmelára a zvestovateľa mozgov vymlátených z hlavy roxorovými tyčami.
Štrajk učiteľov a zdravotníkov sa minimálne, čo sa týka zloženia štrajkujúcich, nedá s tými spred Volkswagenu porovnať. Oni sa tam snáď klonujú, hajzlíci očarení svastikou.”
Radovan Bránik je bezpečnostný analytik a bloger. Nedávno spolu s bývalým riaditeľom Ústavu marxizmu-leninizmu, Grigorijom Mesežnikovom vypracovali štúdiu pod hlavičkou maďarského inštitútu Political Capital, Globsec-u a s podporou mimovládnej organizácie National Endowment for Democracy financovanou americkým kongresom o radikalizácii a kremeľských kontaktoch paramilitantných a extrémistických skupín na Slovensku.
V štúdii varujú pred panslavistickou solidaritou či odporom voči nadnárodným „korporatívnym fašistom“. Taktiež vytvorili zoznam proruských, protieurópskych a protiamerických médií a stránok na Slovensku, ktoré publikujú materiály z ruských zdrojov.
Viac sme o tom písali tu.