Biskup Oster: Rozvedení, ktorí po platnom manželstve žijú s inou osobou, nesmú prijímať Eucharistiu

Pasov  24. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Felipe Dana)

„Nedisponované prijatie Eucharistie neprináša posilnenie, ale môže človeka dokonca duchovne rozhodne oslabiť – a jeho stav sa môže ešte zhoršiť!“

„Niet prístupu ku svätému prijímaniu pre veriacich, ktorí po platnom manželstve žijú v druhom partnerstve s inou osobou. Žijú v stave neustáleho rozporu so svojím platným nerozlučiteľným manželským zväzkom a tým aj v rozpore s eucharistickým tajomstvom, v ktorom sa ich manželský zväzok uzavrel. Cirkev doteraz kontinuálne zastávala náuku, že je to zásadne ťažký hriech a vlastne aj pápež František to opakuje v AL napríklad tam, kde spolu so synodálnymi otcami uvádza, že „každé porušenie manželského zväzku odporuje Božej vôli“ (291).“

Poukázal na to bavorský biskup z Pasova Mons. Štefan Oster v Liste kňazom k pápežskej exhortácii ‚Amoris laetitia‘ s predbežnými „Orientačnými líniami pre vašu každodennú prax“, ktorý uverejnil aj na svojom blogu. Vyjadruje sa v ňom k dôsledkom exhortácie „Amoris laetitia“, „najmä pre ľudí, ktorí žijú v situáciách, ktoré pápež nazýva ‚iregulárnymi‘“. Pasovský biskup sprístupnil list na blogu v plnom znení. Tento list uverejnil „výslovne s výhradou, že my v biskupskej konferencii budeme v najbližšom čase iste zápasiť o spoločné smernice – a tie, dúfajme, budeme môcť vydať ako príručku pre všetkých. Takýto dokument potom zrejme tieto usmernenia nanovo upraví.“

Pre ľudí v iregulárnych životných situáciách sa „rýchla výnimka pri pripustení ku svätému prijímaniu, bez intenzívneho prihliadnutia na situáciu, sprevádzania, integrácie, alebo konfrontácie s hlbšou pravdou Evanjelia, nepredpokladá“. Súčasne sa však nepredpokladá ani „rýchly úsudok o ľuďoch v ‚iregulárnych situáciách‘ iba trvaním na zákone, to nikdy. Najmä nie vtedy, keď sa za tým skrýva tajný úmysel duchovného pastiera nebrať na seba námahu sprevádzania týchto ľudí. Potrebujeme duchovnú schopnosť úsudku vo svetle pravdy a lásky Pána a jeho Evanjelia.“

Biskup Oster okrem toho zdôraznil: „A čo už vôbec nepotrebujeme, je demonštratívne vyzdvihovanie ‚výnimiek‘. Rovnako málo potrebujeme nejednotnosť duchovných pastierov, ktorá vedie k tomu, že veriaci môžu príliš rýchlo povedať: ‚No tak idem k susednému farárovi, ten je veľkodušnejší, tam skôr dostanem to, čo chcem.‘ “

Pasovský biskup tiež prehlbuje myšlienku, že Eucharistia spája Krista a jeho Cirkev ako „svadobná hostina ženícha a nevesty“. „Každé sviatostné manželstvo je vložené do tohto nerozlučiteľného zväzku a spodobuje ho svojím spôsobom. Pravdaže v konečnej a ohraničenej forme, ale napriek tomu pravdivo a skutočne.“

Ďalej si biskup kladie otázku: „Robí si dobre ten, čo si eucharistické ‚posilnenie pre slabých‘ jednoducho vezme, alebo si ho nárokuje, hoci v tej chvíli nie je disponovaný?“ A upozorňuje: „Nedisponované prijatie svätého prijímania neprináša nevyhnutne posilnenie“, ale môže človeka „dokonca duchovne rozhodujúco oslabiť“. „To by sme mohli porovnať s bratím veľmi silného účinného lieku, čo však moje choré telo vôbec neznáša – a preto sa môj stav ešte zhorší. Preto cirkevne tak prísna norma nebola formulovaná jednoducho iba proti človeku, ale rozhodne aj pre človeka. A my duchovní pastieri nesieme aj v tomto ohľade zodpovednosť.“