Nejedná sa však iba o totalitný nástroj slúžiaci na prenasledovanie názorových a politických oponentov? Aké zmeny v Trestnom poriadku a Trestnom zákone navrhuje ministerka Žitňanská?
Po prvé – Pri procesoch s tzv. „extrémistami“ by sa mal využívať špecializovaný súd
Táto zmena znamená, že ľudí, ktorí budú označení za extrémistov, by už nesúdil bežný súd, ale špecializovaný trestný súd. Pani ministerke Žitňanskej sa totižto zdá, že bežné okresné súdy sú voči údajným extrémistom málo prísne, preto vehementne presadzuje túto zmenu. Ministerka Žitňanská sa tiež dlhodobo pohoršuje nad nízkym počtom extrémistických činov zaznamenaných na Slovensku. Krajské riaditeľstvá policajného zboru by teda mali mať povinnosť v pravidelných intervaloch nahlasovať počty začatých trestných stíhaní pre trestné činy extrémizmu. Má to byť akási motivácia pre krajských policajných šéfov, aby ich podriadení viac vyhľadávali trestné činy extrémizmu. A možno dostanú policajti aj presné číslo, koľko „extrémistov“ je nutné v určitom období posadiť za mreže, aby bola pani ministerka spokojná. Inak podobne sa aj sovietskym komisárom v 50-tych rokoch zdalo, že v Československu je málo politických procesov, a tak sa musel počet vykonštruovaných politických procesov rapídne navýšiť.
Po druhé – Vytvoria sa noví „odborníci“ na extrémizmus
Ministerka Žitňanská presadzuje vytvorenie novej siete platených „odborníkov na extrémizmus“, ktorí budú slúžiť ako znalci pri súdnych procesoch. Akých odborníkov na extrémizmus si ministerstvo vytvorí, môžeme už dnes smelo tipovať. Dá sa predpokladať, že z kaviarenských povaľačov a liberálnych internetových blogerov sa razom stanú „znalci na extrémizmus“. Títo platení znalci budú pri súde určovať kto je extrémista a čo je extrémistický materiál.
Po tretie – Väznenie ľudí za držbu „extrémistických materiálov“
Najvážnejší zásah do slobody občanov prinášajú novinky v absurdne koncipovanom trestnom čine „prechovávania extrémistických materiálov“. V zmenenom Trestnom zákone sa má ustúpiť od dikcie, podľa ktorej bolo možné považovať daný materiál za extrémistický iba vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní dokázali jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti. Po novom by sa už neprihliadalo na to, či daný materiál slúži napríklad na muzeálne, zberateľské, či študijné účely, alebo ste takýto materiál mali iba roky odložený doma v polici. Jednoducho držba extrémistického materiálu by mala byť po novom trestná za každých okolností. Uvediem konkrétnu situáciu: Niekto vás udá, že máte doma extrémistickú knihu, policajné komando vám urobí v byte raziu a v knižnici vám nájdu „problémovú literatúru“. Liberálne zmýšľajúci „odborník“ na extrémizmus označí tieto zhabané knihy za extrémistický materiál, no a ste jednou nohou v base. Opäť sa ponúka príklad z obdobia komunistickej totality, v ktorej sa vlastníctvo „protištátnych“ kníh a časopisov trestalo väzením. Zdá sa, že v totalite „demokratickej“ to bude rovnaké. Totižto do väzenia sa môžete dostať iba na základe toho, že nejaký novodobý cenzor označí knihu vo vašej knižnici za extrémistickú. Diktatúra ako vyšitá. Môžeme skonštatovať, že ak bude prijatý tento takzvaný „bič na extrémistov“, tak prinesie iba väčšie prehĺbenie názorovej totality, ktorá je v dnešnej dobe tak evidentná.
RNDr. Martin Šuvada, PhD.