Lekár Wim Distelmas, ktorý mal na starosti eutanáziu Belgičanky, prehlásil, že “voľba Nathana Verhelsta nesúvisí s životnými ťažkosťami. Sú aj iné faktory, ktoré naznačujú, že bola v neliečiteľnej situácii sprevádzanej neznesiteľným utrpením”. Ako ďalej hovorí, neznesiteľná bolesť, ktorá vedie k eutanázii, “môže byť fyzická ale aj psychická. A tu išlo o prípad, ktorý perfektne spĺňa podmienky vyplývajúce zo zákona o eutanázii”.
Podľa neho tiež prv, než na Nancy vykonali eutanáziu, mala k dispozícii 6 mesiacov psychologického poradenstva.
Profesor Distelmans je lekár, ktorý v decembri minulého roku podal letálne injekcie aj 45-ročným dvojčatám Marcovi a Eddiemu Verbessem. Títo bratia boli od narodenia hluchonemí a po zistení, že časom by mohli aj oslepnúť, požiadali o eutanáziu. Ich lokálna nemocnica túto žiadosť odmietla, avšak profesor Distelmans ju akceptoval – tiež z dôvodu “neznesiteľného psychického utrpenia”.
Zneužívaný zákon
Prípad Nancy Verhelst je ďalším z mnohých prípadov, ktoré vyvolali diskusiu o zákone eutanázie v Belgicku a dokazuje, že zákon sa rozšíril do takej miery, že k eutanázii už môžu pristúpiť všetci – nielen tí, čo trpia nevyliečiteľnou chorobou. Koncept “neznesiteľného utrpenia” bol totiž prehlásený za subjektívny.
Momentálne parlament prerokováva rozšírenie “sladkej smrti” aj na deti, napriek tomu, že sa ukázalo opakované zneužívanie tohto zákona. Okrem toho, v roku 2012 v krajine zaregistrovali rekordný počet prípadov eutanázie – 1432, čo predstavuje o 25% viac než v predošlom roku.
Eutanázia vykonávaná lekármi na požiadanie je umožnená v troch európskych krajinách – Holandsku, Belgicku a Luxembursku.
mk