Prednedávnom Miguel Francis Santiago zasa vycestoval na juhovýchod Ukrajiny a takisto reagoval na tvrdenia viacerých politikov, médií a vojenských analytikov, že v tejto oblasti operuje ruská armáda. Všade ju hľadal.
Americký filmár sa musel poriadne zapotiť, aby sa trochu naučil komunikovať po rusky. Využíval síce služby tlmočníka, ale dokázal sa aj sám porozprávať s povstalcami a civilným obyvateľstvom. S legendárnym veliteľom Givim absolvoval nebezpečnú „exkurziu“ v areáli Doneckého letiska, ktoré je celkom zničené.
Zoznámil sa s veliteľkou jednotky Veselinou, bývalou podnikateľkou zo susedného Mariupoľu, ktorá nechala všetko a išla brániť svoj domov. Spolu s bojovníkmi jej jednotky našiel a zachránil starú mamu istej ženy. Stará žena žije v úplne bombardovaním ukrajinskou armádou zničenej oblasti.
Miguel Francis Santiago sa stretol s viacerými civilistami a vojakmi, pýtal sa, kto sú, odkiaľ sú. Všetko to boli domáci. Nikto z nich ruských vojakov nevidel. Povstalci mu vysvetlili, že si museli vziať zbrane do rúk, aby bránili svoju zem, svoje domovy, svoje rodiny. Filmár zaznamenal neuveriteľný, obrovský rozsah ľudského nešťastia, vojnu, utrpenie, krv. Ale vidí, že aj tu život ide ďalej, dokonca skúšajú v divadle a ľudia navštevujú predstavenia. Ľudia veria, že sa toto krvavé nezmyselné divadlo predsa skončí a zasa budú žiť pokojne a šťastne.
eu