Môj profil 
Predplatné
Kresťania tvoria iba 1% z celkového počtu obyvateľstva a z toho iba 10% má vyššie vzdelanie, ktoré im umožňuje prácu v bankách, v zdravotníctve, armáde a pod. Zvyšok kresťanskej komunity žije v nepredstaviteľnej biede, vystavený stále prítomnému nebezpečenstvu smrti a chorobám. Títo ľudia vykonávajú tie najpodradnejšie práce v spoločnosti, zametajú ulice, čistia záchody, pracujú ako upratovači v domoch moslimských majiteľov, alebo v továrňach.
Kresťania sú krajine, kde náboženstvo hrá veľkú úlohu i v právnom systéme krajiny, systematicky zneužívaní a vykorisťovaní na práce v otrockých podmienkach. Otec Parvéz vysvetľuje, že moslimskí zamestnávatelia často využívajú zákon o rúhaní ako prostriedok pomsty, alebo zastrašovania. Stačí, aby bol z rúhania obvinený jediný kresťan a celá komunita sa razom ocitá v smrteľnom nebezpečenstve. Nikto nezisťuje pravdu, či sa skutok stal, alebo nie. Ako rúhanie sa pritom kvalifikuje akákoľvek kritika proroka Mohameda alebo koránu.
Otec Parvéz v rozhovore uviedol, že na základe obvinenia z rúhania boli vypálené celé dediny kresťanov a ich obyvatelia pozabíjaní. Chybu urobili aj mladí kresťanskí manželia, ktorí chceli opustiť otrocké podmienky vo fabrike a odísť. Majiteľ továrne použil zákon o rúhaní a manželov rozzúrený dav upálil zaživa. Žena bola pritom tehotná.
Snom otca Parvéza je získanie pozemku, na ktorom by komunita mohla žiť v pokoji, posielať deti do školy, pomáhať si navzájom a slobodne praktikovať svoju vieru.
Napriek všadeprítomnému nebezpečenstvu smrti, kňaz, ktorý študoval tri roky v Ríme a mohol by žiť v Európe, o ničom podobnom ani neuvažuje. Svoje miesto a poslanie vidí v pomoci týmto najbiednejším ľuďom aj za cenu ohrozenia vlastného života. Toto poslanie podľa vlastných slov prináša otcovi Parvézovi uspokojenie a pokoj do duše.
Katarína Hanzlíková
.jpg)
.jpg)
