Podľa českej redaktorky sa No-go zóny nachádzajú v parížskych štvrtiach Saint-Denis, Sevran, Montmartre, Boulogneský lesík, Les Halles a v 18., 19. a 20. okrsku. “Koľko ich dnes je, nikto presne nevie. Marine Le Penová, šéfka extrémnej pravice, hovorí o stovkách. Takéto čísla sa dajú nájsť aj v štúdiách think-tanku Gatestone Institute. Francúzske úrady ale lavírujú – hovoria o oblastiach rôzne, opisujú ich prídavnými menami, aby sa vyhli na ich vkus príliš tvrdému označeniu,” píše.
Najviac však spomína Saint-Denis ako “okrsok s najväčším počtom moslimov v regióne Ile de France, tiež je tu najvyššie percento prisťahovalcov – často druhá alebo tretia generácia, ale stále bez túžby po asimilácii, zato so sklonmi k radikalizácii, plynúcimi zo životnej dezilúzie”. Odhaduje sa tu okolo pol milióna moslimov. Zvyknú nerešpektovať francúzske zákony, radšej uprednostnia rozhodnutie svojich imámov.
“Žena tu rozhodne nie je to isté čo muž. Keď som študovala v Saint-Denis na univerzite, vedenie školy študentky upozorňovalo, že krátka sukňa znamená v tejto zóne provokáciu,” pokračuje Etrychová. “Je verejným tajomstvom, že do Saint-Denis a ďalších podobných oblastí sa polícia práve nehrnie. Nevie totiž, čo môže čakať, a chce sa vyhnúť zbytočnému krviprelievaniu. Z témy sa ale dlho robilo tabu. Keď na správanie ľudí z giet poukazoval počas svojho ministerského aj prezidentského mandátu Nicolas Sarkozy, od ostatných politikov zožal predovšetkým kritiku.”
No aj tí vtedajší kritici sa po istých udalostiach presvedčili, že Sarkozy neklamal. “Paríž je dnes v obkľúčení No-go zón a celá situácia jej prerastá cez hlavu. To nahráva radikálnej pravici a téma zrejme do značnej miery ovplyvní budúci rok boj o prezidentské kreslo,” konštatuje Etrychová na záver.
No nielen Paríž či Francúzsko sa borí s nežiaducimi No-go zónami. Spomenúť môžeme aj Britániu alebo švédske mestá Malmö či Göteborg, o čom sme ešte v septembri minulého roka písali v tomto článku a aj v tomto článku.