Viacerí svetoví lídri sústredia svoju pozornosť na ekonomické otázky, Donald Trump bude mať problémy s Kongresom kvôli podozreniam zo vzťahov s Ruskom, ako aj s prijatím Trumpových reforiem. Kľúčový význam bude mať napríklad pokus o revíziu amerického daňového poriadku, vrátane zníženia dane z príjmov právnických osôb, či rôzne rozpočtové bitky (vrátane stavby múru na mexicko-americkej hranici)
Washington bude pracovať nad svojou stratégiou v boji s manipuláciou s valutami za hranicami, pokúsi sa upevniť kontrolu nad ekonomikou a sústredí svoju pozornosť na dohodu NAFTA. Vzťahy medzi USA a americkými obchodnými partnermi sa budú meniť a partneri budú nútení hľadať nové ekonomické vzťahy aj inde.
Problémy bude mať aj Čína, USA sa snažia presadiť sankcie a tvrdý postup voči Severnej Kórei, nie je vylúčené že Trump zvýši podporu Tajwanu, čo vyvolá napätie medzi Washingtonom a Pekingom. Útok Trumpskej administratívy na sýrsku leteckú základňu bol z veľkej časti navrhnutý tak, aby zdôraznil Pekingu a Pchjongjangu, že Biely dom je ochotný ísť do konfrontácie, ak bude k tomu nútený. USA sa k tomuto kroku odhodlali aj napriek tomu, že znamenal komplikácie vo vzťahoch s Ruskom. Moskva sa bude snažiť využiť zvýšené riziko kolízií na sýrskom bojisku a boj proti Islamskému štátu, aby prinútili Washington pristúpiť k rokovaniam. Politika Kremľu voči Západu bude veľmi nedôverčivá a Rusko bude musieť zápasiť s viacerými vnútornými problémami.
Čo sa týka Turecka, Erdogan presadí zmeny v ústave (prognóza bola zverejnená ešte pred výsledkami tureckého referenda, Stratfor sa nemýlil) čo sústredí pozornosť na Severný Irak, kde sa rozhorel znova silný konflikt medzi Arabmi a Kurdmi. Kirkúk je miestom, kde sa stretávajú záujmy Iránu a Turecka, mesto je zaujímavé kvôli svojim bohatým náleziskám ropy. Washington bude podporovať sunnitské štáty, pozorne však bude sledovať aj vývoj iránskeho jadrového programu s cieľom nenarušiť jadrovú dohodu s Teheránom.
Saudská Arábia a jej spojenci a najmä štáty OPEC ešte na 6 mesiacov budú pokračovať v programe zníženia ťažby ropy. Ropná politika zapríčiní finančné problémy Venezuele, ktorá bude ohrozená defaultom v druhej polovici roka.
Bude sa meniť aj indická politika, India sa pod vedením premiéra Narendra Modiho a jeho stredopravej strany Bharatiya Janata posunie v politickom spektre viac doprava a bude musieť prikročiť k vykonaniu nevyhnutných štruktuárnych reforiem, vrátane daňovej reformy.
V Nigérii budú pokračovať vnútorné problémy, kľúčové bude, kto sa stane nástupcom súčasného prezidenta Muhammada Buhariho.
V Európe sa očakávajú určité turbulencie vo Francúzsku, kde sa tradičné politické strany musia postaviť euroskeptikom a v Taliansku budú podobné tendencie. Výsledok francúzskych volieb môže dostať Eurozónu na kolená a môže otriasť globálnymi trhmi.