Počas diskusie Schadenberg vysvetlil, že podľa štúdií v belgickom Flandersku sa v roku 2007 uskutočnilo 32% asistovaných úmrtí bez výslovnej žiadosti vykonané sestrami (zákon obmedzuje konanie lekárom) a 47% asistovaných úmrtí nebolo ani hlásených.
Výskum ukázal, že asistované úmrtia, ktoré sa robia “mimo zákona”, výrazne súvisia s demografickou skupinou ľudí nad 80 rokov, ktorí zvyčajne majú nepredvídateľnú cestu ukončenia života. Je to zraniteľná skupina pacientov s nie úplnou schopnosťou pri rozhodovaní, a tak im hrozí vystavenie eutanázii.
Ďalšia štúdia z roku 2013 zistila už len 1,7 % všetkých úmrtí (viac ako 1000 úmrtí) vykonaných bez výslovnej žiadosti, ale nehlásených bolo viac ako 40 % asistovaných úmrtí, takže prax tajnej eutanázie sa výrazne nezlepšila.
Bernheim si je plne vedomý toho, že belgický zákon o eutanázii sa výrazne zneužíva. “V Belgicku sme ukončili tajnú prax a kvôli otvorenosti celého procesu je zneužitie umierajúceho pacienta oveľa menej pravdepodobné, keď je legalizované s prísnymi kontrolami a peer review.”
Nabádal k tomu aj počas trojtýždňového stretnutia s Voluntary Euthanasia Society v novozélandskom New Plymouthe. Podľa článku od Mikea Watsona v novinách Stuff je Bernheim citovaný vyjadrením: “Nekontrolovaným, nelegálnym praktikám eutanázie, ktoré by pomohli smrteľne chorým umrieť, by sa dalo vyhnúť, ak by bol na Novom Zélande prijatý zákon o fyzických asistovaných úmrtiach.”
Predtým, než sa zmenil zákon v Belgicku, umierajúci pacienti, ktorí si vyžiadali eutanáziu s vedomím svojich rodín alebo ošetrovateľského personálu, menej pravdepodobne im aj bola vykonaná, pretože lekári sa obávali, že by mohli byť obvinení z vraždy. Od zmeny zákona sa v Belgicku každoročne zvyšuje počet úmrtí eutanáziou, rozširuje sa na čoraz vyšší počet okolností, a dokonca aj na deti.
Zatiaľ čo Bernheim zavádza svoje publikum, keď konštatuje, že v Belgicku ukončili tajnú prax, štúdie skutočne dokazujú, že opak je pravdivý. Bernheim tiež zavádzal verejnosť na svojom turné po Québecu pred niekoľkými rokmi.